Hovorí sa, že najväčšia tma býva tesne pred úsvitom. Tam, kde si mnohí nevedia rady a nepoznajú cestu, v časoch, kedy ľudí opúšťa viera, v komplikovaných životných aj spoločenských situáciách, presne tam sa zrkadlí ignis – charakter. Aj Slovenský paralympijský výbor zažil takmer neriešiteľné, existenčné chvíle. Nepriaznivá finančná situácia sa pre nich mohla stať osudovou.

Táto tma sa ale rozplynula, a nemalú zásluhu má na tom dáma, ktorá sa právom stala prvou laureátkou R.K.IGNIS – ceny charakteru. Mária Machová – cieľavedomá žena so srdcom na správnom mieste – sa nebála postaviť nepriaznivej situácii a svojimi odvážnymi rozhodnutiami pomohla prinavrátiť do paralympijskej rodiny stabilitu.

V r. 2003 ju s predsedom Slovenského paralympijského výboru, Jánom Riapošom, zoznámila pani Magda Vášaryová. Vďaka nej sa Mária Machová bližšie zoznámila so slovenským paralympizmom. Ich energia, nasadenie a športový duch sa jej natoľko zapáčili, že sa pre ňu toto stretnutie stalo osudovým. Predsavzala si, že pomôže navrátiť paralympizmu na Slovensku dobré meno. Svojou angažovanosťou a činmi pomohla vytvoriť charakter slovenského paralympizmu.

Mária Machová sa narodila 19. februára 1953 v Prievaloch na Záhorí. V časoch dospievania bol pre ňu pohyb hlavnou podobou zábavy. Vyskúšala si snáď všetky druhy vtedy dostupného športu, ale jej srdcovkou bola hádzaná. So svojim družstvom získali titul majsteriek Československa a jeden rok bola aj najlepšou hráčkou.

Vysokú školu ekonomickú v Bratislave absolvovala v roku 1983 so špecializáciou na ekonomickú teóriu. Vo vzdelávaní pokračovala štvorsemestrálnym štúdiom manažmentu verejných služieb na Masarykovej univerzite v Brne a bola na študijných pobytoch na univerzitách v Poľsku a vo Veľkej Británii.

Po štúdiách ju osud zavial do Banskej Bystrice a na 17 rokov sa stala vysokoškolskou pedagogičkou na Fakulte služieb a cestovného ruchu Univerzity Mateja Bela, kde pôsobila aj ako vedúca Katedry verejnej ekonomiky. Napísala niekoľko vysokoškolských skrípt. V srdci Slovenska jej učarovala turistika a lyže. Dodnes sa intenzívne venuje týmto športovým záľubám, ku ktorým sa pridal aj občasný golf.

Pred dvadsiatimi rokmi riadila privatizáciu z pozície ministerky pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky. Neskôr bola generálnou riaditeľkou daňovej a potom aj colnej správy, vyskúšala si prácu v banke a na krátky čas riadila aj hotel.

Šport robí ľudí lepšími, nepozná rozdiely, šport povznáša ducha aj telo, a kto má v sebe tieto princípy kalokagatie, ten je priam povolaný ľudí spájať, motivovať a ísť príkladom. Mária Machová zosobňuje tieto parametre.  

Od náhodného stretnutia s Jánom Riapošom jej paralympijská rodina prirástla k srdcu. Stala sa prvou čestnou predsedníčkou Slovenského paralympijského výboru. Intenzívne vnímala potrebu osvety a keďže je povahou aktívna, logickým vyústením jej čestného predsedníctva sa stala práca v nadácii Slovenského paralympijského výboru, kde sa až dodnes pričiňuje v šírení osvety paralympizmu a hľadaní finančných prostriedkov na podporu športových ambícií mladých ľudí so zdravotným znevýhodnením. Podľa jej vlastných slov, paralympizmus zviditeľňuje problémy ľudí s handicapom a približuje ich spoločnosti.

V roku 2004 prijala pozvanie na paralympiádu do Atén a od tých čias zostala paralympijskej rodine verná až dodnes. Priznáva, že tejto rodine vďačí za veľmi veľa.  Za množstvo zážitkov, ktoré jej umožňujú byť vnímavejšou, ale aj pokornejšou a šťastnejšou. A ona sama sa snaží byť tejto rodine v rámci svojich možností nápomocnou.